V minulom článku sme sa zamerali na otázku kedy rastú huby. Ďalším nemenej dôležitým rozhodnutím, ktoré ovplyvní váš hubársky úlovok, je výber vhodnej lokality.
Vo všeobecnosti je na našom územi množstvo vhodných lokalít. Z hľadiska regiónov medzi najznámejšie patria Tatry a okolie, Liptov, Orava, Kysuce, Záhorie a ďalšie. Na juhu Slovenska je to predovšetkým okolie Lučenca a Poltára, na východe Slovenska najmä jeho severné oblasti.
Kde rastú huby?
Najviac húb zvyčajne rastie na juhozápadných až severozápadných svahoch, menej na miestach orientovaných na východ až juhovýchod. Huby majú rady pokojné prostredie a predovšetkým dostatok vlahy. Naopak, neznášajú vietor a prílišné sucho. Snažte sa preto hľadať na miestch v závetrí a s primeranou vlhkosťou pôdy. V chladnejších obdobiach, ako je jar a začiatok leta, hľadáme huby skôr na slnečných stanovištiach – na okraji lesa, lúky, pri cestách a podobne. Dôvodom je dostatok tepla, ktorého je v týchto lokalitách vďaka slnku viac ako v hlbokom lese. Na jeseň a koncom sezóny tieto miesta rýchlejšie vychladajú, preto je dobré zamerať sa na hustejšie porasty. Počas suchého a horúceho leta huby rastú pomenej. Šancu niečo nájsť, vtedy máte vo vlhkých dolinách a na severne orientovaných svahoch.
Najdôležitejšie je však uvedomiť si, že výskyt húb je viazaný na existenciu podhubia (mycélium). Tam kde podhubie nie je vytvorené, huby nemôžu narásť. Na miestach, kde podhubie daného druhu huby existuje, plodnice rastú (za predpokladu priaznivých podmienok). Ak na určitom mieste nájdete huby, je vysoká pravdepodobnosť, že ich tam budete nachádzať aj v budúcnosti. Z toho dôvodu je dobré si takéto miesta pamätať, prípadne si ich aj zapísať, aby sme na ne v budúcnosti nezabudli. Tajomstvo úspechu skúsených hubárov spočíva predovšetkým v poznaní týchto miest.
Hoci les je najčastejším miestom kde sa huby vyskytujú, môžeme ich nájsť aj inde. Napríklad v záhrade, na lúke, v parku a podobne. Výskyt určitého druhu huby je zvyčajne viazaný na konkrétny druh stromu. Takáto symbióza sa nazýva mykoríza. Mycéliové vlákna húb opletajú tenké korienky stromov, prípadne do nich vnikajú a odoberajú im určité látky potrebné pre svoj život. Zároveň však dodávajú stromom ako protihodnotu látky, ktoré sú užitočné pre ich vlastný život. Ak poznáte druhy stromov pod ktorými rastú konkrétne huby, môže vám to hľadanie výrazne uľahčiť. Veľa zvyčajne napovie aj meno huby (hríb dubový, masliak smrekovcový a pod.)
Výskyt húb
V smrečinách je najväčšia šanca na rýdziky alebo hríby smrekové. Hríb dubový (dubák) a hríb bronzový rastú najmä pod dubmi, ale aj pod inými listnatými stromami. V bukových porastoch sa takisto pomerne bežne vyskytuje hríb smrekový, hríb dubový ale napríklad aj viaceré druhy hlív. Masliak smrekovcový je viazaný na výskyt smrekovca opadavého. V borovicových lesoch sú bežné suchohríby, ale napríklad aj hríb sosnový. Trávnatý porast briez alebo osík je typické miesto pre kozáky. Takto by sme mohli samozrejme pokračovať ďalej. Každý dobrý atlas húb obsahuje túto informáciu pri konkrétnom druhu huby.
Ak ste začínajúci hubár, buďťe pri hľadaní trpezlivý a nikam sa neponáhľajte. Ak nájdete jednu plodnicu, pozorne sa dívajte okolo seba, s vysokou pravdepodobnosťou tam budú aj ďalšie. Nenechajte sa odradiť prípadným neúspechom a tie “svoje” miesta si časom nájdete.
Autor: Roman Mikláš
Foto: Roman Mikláš, hubarstvo.sk